pondelok 18. decembra 2017

Stephenie Meyerová - Špecialistka

https://www.knihcentrum.sk/content/images/98551085_0.jpgPlní rozkazy, ktoré dostáva. Pracuje pre utajenú vládnu organizáciu. Špecializuje sa na vypočúvanie, no stáva sa nepohodlnou. Začína sa hra na mačku a myš. Jej bývalí zamestnávatelia sa jej potrebujú zbaviť, pretože vie priveľa.
Ak chce však žiť pokojným životom, musí prijať poslednú úlohu, ktorá má byť taká, ako ostatné. Ale nie je. Stretne sa s mužom, ktorý jej svet obráti naruby...


Stephenie Meyerová si ma získala pred rokmi, keď som si prečítala jej upíriu ságu. Bola som malá a zbožňovala som všetky časti. Netrpezlivo som čakala na ďalšiu tvorbu. Dočkala som sa a aj z tej som bola nadšená. Prečo vám to píšem? Z jednoduchého dôvodu: aby ste si nemysleli, že som voči autorke zaujatá, lebo táto recenzia nebude pozitívna, aj keď by som si veľmi želala, aby bola. Už pred prečítaním knihy som na ňu videla samé negatívne reakcie a nešlo mi to do hlavy. Myslela som si, že budem výnimkou. Na začiatku to tak aj vyzeralo, no potom sa to zvrtlo.

piatok 15. decembra 2017

Andrew Nagorski - Lovci nacistov

https://data.bux.sk/book/020/316/0203160/large-lovci_nacistov.jpgSvet nemôže zabudnúť, no niekedy sa zdá, že všetci chcú mať kolektívnu stratu pamäte. Preto sa stalo to, že vojnoví zločinci behali beztrestne po slobode. No obete, ani sudcovia a žalobcovia to tak nechceli nechať. Musia pykať za svoje hrozné skutky!
Náhle, a dalo by sa povedať, že sčasti neorganizovane a neoficiálne, sa na scéne objavili lovci nacistov. Mali len jeden cieľ; vykonávať spravodlivosť a dať každému čo si zaslúži. Ale predstavy sa líšili a rozdeľovali ich. Niektorí lovci išli dokonca proti sebe. Nastávali zvláštne situácie.
Lov sa mohol začať. No s akým výsledkom? V povojnovej Európe boli ľudia plní zlosti a prahli po pomste. Zoberie si konečné slovo ľudskosť alebo nebude mať nik zľutovanie s týmito zločincami? Dokáže veľká bolesť zmeniť charakter?


Ak sa niekto nezaujíma o túto históriu veľmi detailne, nevie, čo sa dialo ďalej a aký postoj zastávali krajiny po vojne. Javí sa, akoby sa po najznámejšom súdnom procese už nič neodohralo. Bolo by však naivné myslieť si, že všetci sa dočkali svojich trestov. Nie, niektorí ušli, zmenili si identitu a infiltrovali sa medzi obyčajných ľudí, ktorí nemali ani tušenia...

nedeľa 10. decembra 2017

Martin Pollack - Smrť v bunkri (Správa o mojom otcovi)

https://www.absynt.sk/media/2017/10/0/4/mrtvy-v-bunkri-351-size-frontend-large-v-1.jpgRodinu si nevyberáte. V detstve vás formuje. No čo keď pozostáva z ľudí, ktorí uznávajú zvrátené hodnoty? Ovplyvní to dieťa? A ak áno, akým spôsobom?
Martin Pollack sa odhodlal na veľmi odvážny krok; potreboval zistiť, ako hlboko prenikol nacizmus do jeho rodiny. Biologický otec bol totižto vysokopostavený gestapák, ktorý mal krv na rukách.
V tejto knihe sa vydáva po jeho stopách, aby sa dozvedel všetko o živote a smrti tohto človeka. Uvedomuje si, že niektoré skutočnosti budú príliš bolestivé, ale nevzdáva to. Túži odhaliť pravdu – nech je akákoľvek. Musí sa vyrovnať s minulosťou svojho rodiča za každú cenu. Dokáže to?


Je veľmi ojedinelé, ak sa niekto rozhodne vyhrabať rodinnú špinu. Niečo, o čom nik nechce rozprávať, pretože pravda bolí a fakt, že vaši príbuzní nie sú práve najlepší ľudia zraňuje ešte viac. Iní by na to chceli určite zabudnúť. Tváriť sa, akoby sa to vôbec neudialo, no minulosť sa už nedá zmeniť a je dôležité o nej hovoriť, aby sa neopakovali rovnaké chyby alebo aby si niekto uvedomil svoje zlé rozhodnutia. Čo však chcel docieliť autor, keď sa rozhodol pre tento krok? Utíšiť osobných démonov. Nutne sa potreboval dozvedieť, aké črty zdedil. Vychovávali ho aj rodičia jeho otca. Má v sebe zlo ako on? Dá sa niečo také vlastne prenášať na potomkov? Aká je pravda?

štvrtok 7. decembra 2017

Harlan Coben - Oklam ma

https://data.bux.sk/book/020/308/0203082/large-oklam_ma.jpgMaya je bývalá vojačka a teraz už aj vdova. Jedného dňa na svojej skrytej kamere vidí záznam s manželom. Ale ten je mŕtvy, či nie? Potrebuje zistiť pravdu, aby mohla s dcérou pokojne žiť.
Je to však omnoho komplikovanejšie. Na povrch vyplávajú veci, ktoré by mali byť dávno pochované a môžu ohroziť bezpečnosť osôb, ktoré sú živé.


Keďže Ikar zverejnil nič nehovoriacu anotáciu, kniha ma lákala čoraz viac. Už viem, prečo to vo vydavateľstve urobili. Nič sa totižto nesmie prezradiť. Pozerala som sa na text ako teľa na nové vráta a nechápala som. Spisovateľ to zase roztočil. Cobena milujem! Prečítala som si od neho už dve knihy a zistila som, že každou prečítanou knihou mením názor na to, ktorá je jeho najlepšia. Najlepšia je vždy tá, ktorú čítam aktuálne. Tento autor má vždy čo ponúknuť. Dopredu som vedela, že nás zase dobehne a stalo sa tak. Ten neutíchajúci šok, ktorý mi spôsoboval, je nezabudnuteľný!

utorok 5. decembra 2017

Silvia Antalíková - Co můžou muži, můžu i já

https://www.knihcentrum.sk/content/images/6828422_0.jpgNie každá žena túži po dieťati a je pripravená na rodinu. Vraví sa, že to máme v sebe – ten materinský cit. Vraj sa v nás aktivuje. No sú ženy, ktoré na to nie sú predurčené a môžu si všetci hovoriť, čo chcú. Alebo?

Majka zistí, že je tehotná a život sa jej prevráti hore nohami. Dieťa nechce, ale jej partner veľmi. Čo teraz? Majú úplne odlišné názory a predstavy na vzniknutú situáciu. On sa však vzdať nemieni a ona neustúpi.
Zaumieni si teda, že ak chce mať Vlado potomka, nech si ho má. Ona sa oňho starať nebude. Nech sa postará muž.


Knihu som zahliadla pred pár rokmi. U nás vyšla v roku 2012, v českom preklade v roku 2014, no stále sa mi nejako vyhýbala. Spomenula som si na ňu až teraz a rozhodla som sa, že si ju prečítam. Téma bola zaujímavá, priam nepochopiteľná pre dnešnú spoločnosť. Bola som zvedavá, ako to budem posudzovať ja.

pondelok 4. decembra 2017

T. R. Richmond - Čo po nej zostalo

https://i1.martinus.sk/tovar/_l/222/l222966.jpg?v=1450429006To, ako pôsobíme na verejnosti nie vždy odráža to, akým človekom sme vo svojom vnútri.
Tento román mapuje smrť dvadsaťpäťročnej novinárky, ktorá sa zaujímala o závažné témy. Je možné, že ju niekto zabil, aby sa nehrabala vo veciach, v ktorých nemala? Alebo spadla do rieky nešťastnou náhodou?
Aká bola? Chcela by sama skoncovať so životom? Všetci poznajú takú Alice, akú chcú poznať. Nik ju však nepoznal úplne.
Jej smrti sa chopili média a chcú z toho vyťažiť maximum. No nie sú jediní. Do tejto tragédie sa pripletie aj jej bývalý profesor Jeremy Cooke, ktorý sa snaží zo všetkých síl zistiť, čo po nej zostalo a tým rozlúštiť túto tragickú záhadu. Zbiera celý jej život: internetovú komunikáciu, články, prosto, všetko, čo sa jej dotýkalo... Rozuzlenie bude prekvapivé, no nikdy by sa neudialo, ak by ňou nebol chorobne posadnutý.


Naháňa to strach. To, ako sa môže niečo stať „senzáciou“. Ako sa smrť môže stať zaujímavou a všetci sa do nej zahryznú a nechcú sa jej pustiť. Tento román je opakom frázy „Odpočívaj v pokoji.“ Na súkromie zosnulého sa ohľad neberie. Všetko je „prepierané“ z rôznych uhlov a čitateľovi je z toho zle. Dalo by sa povedať, že už nič nie je sväté. Autor chcel svojou knihou upozorniť na neblahý vplyv médií, a to sa mu podarilo, ale čitateľa to zanechá s nepríjemným pocitom. Uvažovala som o spoločnosti. Je kniha naozaj dovedená do krajnosti alebo to môže byť hrôzostrašná realita? Osobne sa prikláňam k druhej možnosti.

utorok 28. novembra 2017

Peter Hoferek - Okolo sveta s palcom hore

https://elist.sk/wp-content/uploads/2016/04/Okolo_sveta_s_palcom_hore.jpgCestovanie na vlastnú päsť je nebezpečné, no dá sa to zrealizovať bez ujmy na zdraví. 
Peter sa dostal do zaujímavých častí sveta a chcel sa podeliť o svoje zážitky, postrehy... Takto vznikla kniha, ktorej recenziu vám teraz ponúknem. 
 
Ako som zistila, možno nie je určená len pre cestovateľov. Každý si v nej môže nájsť niečo, čo ho zaujme. Ale nemal by to považovať za cestopis. Túto chybu som urobila aj ja, napriek tomu, že som bola vopred varovaná, že ním nie je. Moja chyba.

Potrebovala som sa odreagovať a nemyslieť na negatívne veci, pretože by som sa z toho mohla skutočne zblázniť. Chcela som niečo zábavné. Kamarát mi odporučil svoju knihu o cestovaní. Prvá myšlienka bola, že čo keď sa mi nebude páčiť. Hneď po nej nasledovalo: Počkaj, veď ty si nikdy nikde necestovala – nie mimo Slovensko. Jeden hrdinský kúsok mám síce za sebou: Hodinu som liezla na malú skalu obrastenú trávou, čo normálni ľudia zvládajú za pätnásť minút a následne mi štyri osoby pomáhali zísť dole, pretože som sa tam zasekla (nie doslovne, len môj mozog, alebo aj moje nohy, nepamätám si). To je môj zážitok do konca života. Otázka stále znie (natíska sa ešte pálčivejšie): Čo som, preboha, chcela robiť s „cestopisom“?